S falošným pocitom bohatstva v peňaženke a spoteným čelom som dorazila po chvíľke na pláž. Krásne, dostatočne tyrkysové more, loďky, modrá obloha  a samozrejme, majiteľ loďky, čo mi ponúkal nezabudnuteľné zážitky za obzorom dnešných dní. Jasné ujo, už skáčem na palubu. Ďalší nápad od iného mladíka bol typu – ja som single, ty si single – nedáme to dokopy? Bože môj, mamou by som ti mohla byť, zajačik. Medzi rečou som spomenula, že potrebujem simku s dátami, čoho sa ujal ďalší pán na holenie. Jasné, nie je problém, máme simkarty, a už ma bral za kamošom, ktorý zrazu zabočil do nejakej bočnej uličky a to sa mi už nejako prestalo páčiť. Tak som dala spiatočku. Ešte chvíľu za mnou chodil, že má simky, ale to som už slušne povedala, nech si ma ignoruje.

Presunula som sa o kus ďalej a v prvom stánku som sa spýtala, či majú simkarty, bez mapy som mohla chodiť hodiny po meste a hľadať oficiálny obchod. Tak sme sa začali jednať, čo potrebujem, chalanisko ani zaťať, ale mal tam kamoša, čo ako tak rozumel mojej angličtine. Chcela som 30 GB na mesiac, povedali že cena 50 000 TZS,  po vysvetľovačkách, jednačkách, zisťovačkách, volaniach mi predali, že 9 GB. Viac z toho nevytlačili, ale cena zostala. Ja že nie, ja som chcela 30 GB za 50 000 TZS a mám 9 GB, a v sms píšu, že to stálo 20 000 TZS. Dala som im 30 000 TZS a odišla. Pokračovala som ďalej po nábreží. Keď som si robila video, chalanisko ma dobehol, že ho poslal bos, že mám doplatiť 20 000, lebo toľko to stálo. Tak som mu od pľúc, a že ich mám rozmerné, povedala, že je obyčajný zlodej, že sa môže hanbiť, a že svojej krajine urobil peknú reklamu, doplatila som zlodejskú cenu a odišla stredom. Nestihol ani pípnuť. Treba vyskúšať aj tento národný šport.