Zdalo by sa, že sa už nič nemôže pokaziť. Zanzibarské letisko je malé a funkčné. Najskôr nám jeden pán, pár krokov z výstupného tunela skontroloval boarding pasy, asi či sme sa len tak nezhmotnili na Zanzibare. O pár metrov ďalej skontroloval ďalší pán špeciálne cestovné poistenie na Zanzibar, ktoré musí mať každý a kupuje sa vopred za 44 USD pre dospeláka, potom nasledovala pasová kontrola, kde som predložila vydané online víza za 50 USD, pani si ma odfotila, dala pečiatku do pasu, ktorú následne skontroloval ďalší pán, vzala som si batožinu, ktorá už krúžila na páse, bola mokrá, tak neviem kde sa flákala, a vlastne to ani nechcem vedieť. Celkový čas cca 30 minút, fajne. Chalanisko z taxislužby ma čakal s menom pred letiskovou halou, odovzdal ma taxikárovi s autom a vydali sme sa do nočného Stone town. Boli tri hodiny ráno.

Po pätnástich minútach jazdy sme zrazu zastali a taxikár sa ma pýta, či viem, kam ideme. Ja že nie, že som tu prvýkrát a to by mal vedieť on, veď v objednávke je jasne zadané Habari house s adresou. On že ok, vzal si moje potvrdenie z bookingu a vystúpil do noci. Super. Ja bez internetu, všade tma a kde som, neviem, asi na plochozemi. Po pár minútach sa vrátil, že je to asi tam, ale po pár metroch mu opäť niečo nepasovalo, tak vystúpil. Medzitým som našla číslo na ubytovanie, lebo som bola dohodnutá, že ma ich security boy počká a ubytuje. Výsledok, po 15 minútach čakania sa zrazu z bočnej tmavej uličky vynoril chalanisko, že nech idem s ním. Vzali sme kufre a išli, našťastie bol penzión iba dve uličky a boli sme na mieste. Izbu som mala na druhom poschodí, vcelku záhul s kuframi, ale to už bola malina. Postel bola pripravená, security boya som poslala po vodu za 5€ ako bakšišné a o 4:15 som padla do postele ako zabitá. Malá oprava, najprv som sa do postele vyškriabala s odrazom, okraj mi siahal po zadok, a potom som padla ako zabitá. Celkový čas presunu 26 hodín. Misia splnená.

Vitajte na Zanzibare 🙂