Desivá minulosť a prívetivá súčasnosť Nišu
Milý čitateľ,
hrôzy 2.svetovej vojny poznačili aj Niš. Kúsok nad hlavnou autobusovou stanicou sa nachádza koncentračný tábor „Red cross“, v ktorom väznili všetkých, ktorí nejakým spôsobom prekážali nacistom, či už svojimi postojmi, náboženstvom alebo príslušnosťou k etniku. Pomerne malý tábor, ale o to desivejšie pôsobí, keď si uvedomíme, ako málo stačí na zverstvá vykonané v mene ideológie.
![Vstup do koncentračného tábora v Niši](https://www.carolkanacestach.sk/wp-content/uploads/2019/02/vstup-do-koncentračného-tábora-1024x768.jpg)
Celá expozícia je sústredená do prízemia a dvoch podlaží hlavnej budovy, kde držali a týrali väzňov. Ak si chcete prejsť všetky exponáty, poľahky tu strávite aj hodinu. Z tábora sa v roku 1942 podarilo ujsť cez sto väzňom, veľa z tých čo zostali alebo boli uväznení neskôr také šťastie na prežitie nemali. Pri likvidácii tábora v roku 1944 takmer všetkých postrieľali na neďalekom vrchu Bubajn. Je tam pamätník, tri ľudské päste trčiace zo zeme, mužská, ženská a detská. Presné číslo obetí sa nezistilo, lebo nacisti pred svojim odchodom dokumenty a telá spálili. Popravovalo sa aj v tábore, stopy po guľkách na väzenskom múre hovoria za seba. Popravde, bola som rada, že odtiaľ môžem slobodne odísť.
![expozícia v koncentračnom tábore v Niši](https://www.katarinaserinova.sk/wp-content/uploads/2019/02/expozicia-v-koncentračnom-tábore-v-Niši-1024x768.jpg)
![strážne veže v koncentračnom tábore v Niši](https://www.katarinaserinova.sk/wp-content/uploads/2019/02/strážne-veže-v-koncentračnom-tábore-Niš-1024x768.jpg)
Moje ďalšie kroky smerovali do centra mesta. Po ceste som našla aj malú mešitu. Ako na celom balkánskom polostrove aj tu kresťania žijú vedľa moslimov a opačne. Napríklad v Bosne a Hercegovine je polovica obyvateľstva islamského vierovyznania. Pre zmenu som zavítala do miestneho McDonaldu, lebo treba porovnať. Všetko ako u nás, akurát na bločku z pokladne mi vytlačili aj kód na toaletu. Asi im tam chodilo veľa ľudí iba na záchod.
![](https://www.katarinaserinova.sk/wp-content/uploads/2019/02/v-uliciach-Nišu-1024x768.jpg)
Ďalšou zvláštnosťou centra bola podzemná nákupná pasáž. Hneď pri pomníku osloboditeľov Niša je vchod do podchodu, nevyzerá veru vábne. Ale pod zemou je komplet dlhá ulička z obchodov od výmyslu sveta. Pani z recepcie hotela mi povedala, že tam predávajú najmä tovar z Turecka. Páčili sa mi tam vo výklade vystavené strieborné šperky, ale bola nedeľa, všetko bolo zatvorené, a to ma uchránilo od zbytočných nákupov.
![](https://www.katarinaserinova.sk/wp-content/uploads/2019/02/podzemná-nákupná-pasáž-v-centre-Nišu-1024x768.jpg)
Vyšla som z podzemia a ocitla som sa priamo pred sochou známeho srbského spisovateľa Stevana Sremača a jeho priateľa Kalču so psom Capa. Tiež je symbolom života obyvateľov Nišu, ktorí sa snažia žiť život naplno a v pohode. Zvrtla som sa na opätku a poprechádzala som sa po starej časti Nišu Kazandžijsko sokače s množstvom kaviarničiek a reštaurácií. Mojim cieľom bol kostol Saborna Crkva, ktorý je pár uličiek ďalej.
![Socha na Kalči](https://www.katarinaserinova.sk/wp-content/uploads/2019/02/Socha-na-Kalči-1024x768.jpg)
Kostol som našľa ľahko, a ako si tak robím videjko, lebo panoramata, prihovoril sa mi taký starší pán. Hodil som mnou reč vo forme dotazníka, že odkiaľ som, čo tu robím, či som vydatá a tak. Hovorím si, fajn, veď môžeme pokecať, ale keď ma začal familiárne potľapkávať po pleci, čosi som zamrmlala a pádila do kostola. Chlapík za mnou. No nič, počkám a uvidím. Kúpila som si obligátne sviečky a začala sa kochať veľkolepou výzdobou. Táto ortodoxná katedrála bola vysvätená po víťazstve nad Turkami v roku 1878 a maľby na stenách ma ozaj očarili. Medzitým sa pán niekam zdekoval, tak som už len zapálila sviečky a išla na obed.
Saborna Crkva v plnej kráse
Tentokrát som ochutnala pljeskavicu, grilované mleté mäsko so zemiakmi. Zasa porcia ako pre baníka, cena s pivom a zemiakmi 5,20€ a to bolo centrum mesta. Natlačená do prasknutia som sa išla rozhýbať do miestneho nákupného centra Forum. Klasika ako u nás, dokonca aj Baťa tam má obchod, ale ceny sa mi zdali pekne vysoké. Za obyčajné topánky chceli 140€. Alebo len nemám prehľad o cenách 🙂
![](https://www.katarinaserinova.sk/wp-content/uploads/2019/02/IMG_20190224_130425-1024x768.jpg)
Poflákala som sa po uličkách a pohodovým krokom som sa vrátila do hotela. A ako na mňa Niš zapôsobil ako mesto? Cestou z letiska bolo vidno veľa schátraných a neupravených domov, ani ulice nežiarili extra čistotou, ale nie je to ani žiadna katastrofa. Veľa budov je ešte z komunistickej éry, sídliskové domy sú šedivé. Preto sa teším z farebnej harakiri miešanice na našich sídliskách. Fakt to je oveľa lepšie než učesaná uniformovaná šeď.
![](https://www.katarinaserinova.sk/wp-content/uploads/2019/02/niš-kalča-1-1024x768.jpg)
Centrum mesta je klasicky vystavané, sú tu hotely, školy, úradné budovy, obchody, kafany na každom kroku, veľa pekárničiek a kaviarničiek. Ľudia sú milí a zatiaľ sa tešia z turistov, aj keď život tu asi nie je ľahký. Platy nie sú vysoké a jedlo v reštauráciách pre nás veľmi dostupné, je pre miestnych drahé. Samozrejme, závisí od zamestnanie. Pani v recepcii spomenula, že ona zarobí tak 250€ mesačne.
História Nišu je veľmi bohatá, za tie tri dni som nenavštívila všetky miesta, ktoré by sa dali vidieť a za návštevu vraj stoja aj blízke kúpele Niška Banja. Tak hádam to nabudúce stihnem. Len tak zo srandy, koľko ma tento víkend stál si pozriete v rozpise nižšie.
Letenka Bratislava – Niš a späť 32,53€, ubytovanie Majesty Accomodation na 3 noci 58,98€, vreckové, vstup do pamiatok, jedlo, taxi 100€, celkom 191,42€.
Tak už sa len šťastne vrátiť domov, späť do reality. Ahoj z ďalšej destinácie.