HOBBITON

Milý čitateľ,

nadišiel 1. február 2020. Deň ako každý druhý, ALE na tento deň som mala kúpený lístok do Hobbitonu. Cena? Slabých 84 NZD, čiže plus mínus nejakých 50€. Čože je to päťdesiatka. Zbožňujem Pána prsteňov a aj Hobit sa dá čítať, takže obísť toto miesto, to ako keby som ani na Novom Zélande nebola.

Majú to výborne zorganizované. Dá sa prísť vlastným autom priamo k vstupnej bráne do Shire, čo je niekoľko kilometrov of Matamata, alebo stačí prísť do Matamata a odtiaľ návštevníkov odvezie na prehliadku krásny zelený autobus, v ktorom po ceste púšťajú na obrazovkách úryvky z filmov, ktoré sa odohrávajú v Hobbitone, rozprávajú herci a režisér ako to celé stavali a dávali dokopy, a tak celkovo navodzujú atmosféru Stredozeme. Ďalšou možnosťou je nechať sa odviesť rovnakým autobusom z mesta Rotorua.

Po príchode na miesto, sa skupiny hobitovchtivých návštevníkov ujme sprievodkyňa, ktorá pozná všetky možné detaily z filmov a ukáže, ktorou uličkou prišiel Gandalf na voze, kde stál párty stan, ktorý to je ten známy strom a ktoré sú tie slávne zelené dvere starého Bilba, ktoré Gandalf očaroval.

Inak, vraj listy párty stromu v strede Hobbitonu, keď zmenili farbu, znova jeden po druhom natierali na zeleno 🙂 A tí všetci hobiti vo filmoch sú, teda okrem hlavných postáv, najmä miestni ľudia, ktorí si takto užili filmársky život.

Hobbiton bol pôvodne vyrobený len ako kulisy pre účely natočenia Pána prsteňov, ale potom pri natáčaní Hobita ho prerobili na permanentné miesto. Nachádza sa tu 44 dier, pardon, hobitích domov, a z vonku sú detaily úplne dotiahnuté do dokonalosti. Tam visí bielizeň na šnúre a suší sa vo vetre, inde je pripravená sekera a pílka na pílenie dreva, pred ďalšími dverami sú vystavené výrobky ako chlieb, či syry.

Jedny dvere sú otvorené a dá sa v nich fotiť, takže sprievodkyňa pätnásť minút postupne pofotila celú skupinu. Slnko bolo dosť nemilosrdné, tak dobre padol vhod studený Amber Ale v miestnej krčme u Zeleného draka. Chutilo to skoro ako pivo, nealkoholické. Úplne ľúbezné miesto. Jediné, na čo som sa tešila a som nedostala, bol interiér Bilbovho domu, ale ten v skutočnosti neexistuje. Točili to v štúdiu vo Wellingtone. Človek nemôže mať všetko. Ale vraj chystajú aj zariadenú verziu hobitieho domčeka na prespanie. Tipujem, že cena pôjde minimálne do nebies.

Každopádne, výborne premyslené, marketingovo podchytené a pre nadšencov Stredozeme povinná návšteva. Must see.

Toľko sprievodca po Hobbitone. Inak, ako som napísala na začiatku, deň ako každý druhý. Presunula som sa do ďalšieho mesta, Waitomo, asi hodinu a pol cesty z Matamata, do nádherného historického hotela, kde ma najskôr poslali do neupratanej izby, ale potom už všetko bežalo ako na drátkach. Parádna izba s vaňou, vysoká posteľ, trojposchodový hovädzí hamburger a nenormálny miestny dezert Sundae. Na izbu som sa odgúľala. Čo dodať, deň ako každý druhý, či tretí.