cestou cez pol sveta

Cestou-necestou alebo ako som skoro na Bali neodišla

Milý čitateľ,

prihováram sa ti z Bali. Konečne som tu. Už sa zdalo, že sem ani nedorazím. Cesta bola dlhá a únavná ako keby som cestovala na druhý koniec sveta. Pardon, veď som cestovala na druhý koniec svet, čiže asi to je v poriadku.

Ako sa to celé začalo

Vo štvrtok, 19.4. ma bráško odviezol na letisko. Itinerár cesty bol jasný: Viedeň-Londýn-Hong Kong – Denpasar. Vonku zúrila snehová fujavica, ale nestrácala som nádej, že všetko pôjde podľa plánu. A všetko aj išlo podľa plánu až do momentu, kedy na gate vo Viedni kapitán zahlásil, že lietadlo letí do Prahy! Spotila som sa prvý krát! Musela som sa tváriť fakt vydesene, keď som sa spýtala, že čo teraz s mojím prípojom z Londýna do Hong Kongu. Našťastie,  že sa toho tetuška letuška hneď chopila a prehodila ma na let cez Austian priamo do Hong Kongu. Fajn, Lola beží o život na iný gate, kde som sa čekla v Austriane. Zásadná otázka padla v zápätí: „Batožinu máte čeknutú kam?“ Pot ma oblial druhýkrát, veď ma čekovali priamo na Bali, ale cez British Airways. Optimistický ujo ma upokojoval, že keď British posunie batožinu im, že ju určite prepravia. Reku, hádam hej.

Nakoniec sme čakali v lietadle na dráhe dve hodiny na odlet, dvakrát nás čistili od námrazy, ale odleteli sme. Desať hodinový let prešiel vcelku v pohode, sem tam nejaká turbulencia, ale dalo sa. Tuším som aj spala.

Čo sa stalo v Hong Kongu, zostane v Hong Kongu

V Hong Kongu nás vypľulo pokrčených, ale v celku, hneď som si to zamierila na check-in hongkongských aeroliniek. Tetuška letuška hodinu pátrala po mojej batožine, nebolo po nej ani páru ani slychu. Vystavila mi lajster, že oni s mojou batožinou nič. V tom čase sa vraj nachádzala vo Viedni. Fasa, hovorím si, idem hľadať okienko British Airways sa porozprávať od srdca, že čo s tým, ale komplikácia nastala – okienko otvárajú až o šiestej. Čo sa dá robiť, nájdem si salónik Plaza (napr. pre vlastníkov kreditky MasterCard), dám sa dokopy a potom prídem.

Nebudem popisovať, koľkokrát som sa pýtala, že kde to je, prešla som dvoma kontrolami, nachodila som asi desať kilometrov, ale našla som to. Záchrana bola po ruke, jedlo, nápoje, káva, sprcha a wifi. Čo si človek môže viac želať. Štyri hodiny prebehli ako nič, idem veru ja okienko britišu hľadať. V rozlete ma stopol miestny zriadenec, ktorý mi jasne povedal, že sa k okienku  nedostanem, lebo to je v inej hale a mám smolu. Výborne, hovorím si, to bude dovolenka, mesiac v tých istých veciach. Zbohom šnorchel, výstup na sopku a iné vychytávky. Odleteli sme opäť s hodinovým meškaním. Hong Kong, sklamal si ma, ani koberce na letisku to nezachránili.

Vitaj v Denpasare

Päť hodín v lietadle, Bali sa priblížilo na dosah ruky. Tvrdšie pristátie ma dokonale zobudilo, a  ten hadíkovitý hodinový rad na pasovej kontrole nálade nepridal. Ďalšia hodina ubehla na oddelení reklamácii batožiny. Tu prišla prvá dobrá správa – vaša batožina príde na Bali zajtra linkou KLM. Výborne, hádam sa tomu dá veriť. Boli asi dve hodiny po polnoci 21.4.2017.  Druhá dobrá správa bola, že ma šofér čakal skoro tri hodiny na letisku a neodišiel.

Po panáku Absolutky (kto by chcel cca 22€ za liter na letisku v Hong Kongu) som konečne zaľahla po dvoch dňoch do postele. Bolo asi päť hodín ráno miestneho času.

Hurá, som na Bali. 🙂


Takto začalo moje balijské dobrodružstvo, o ktorom som písala pravidelne blogy „just in time“. Čo sa stalo s batožinou, ako som pokračovala vo svojej naplánovanej ceste a koho som stretla počas môjho putovania, to všetko sa môžete dozvedieť v e-knihe Balijské dobrodružstvo za 30 dní. V predaji v kníhkupectve Martinus. Ak uprednostňujete tlačenú verziu s mojim podpisom, vyplňte formulár vpravo.

Balijske dobrodruzstvo za 30 dni