Nie je vidiek ako vidiek
Milý čitateľ,
prihováram sa ti, ako inak, z ďalekého, i keď mne blízkeho Bali. Je tu stále teplo a vlhko, preplnené ulice, veľa ľudí a hmyzu. Ľudia sa usmievajú a myslia si svoje, dni plynú v na pohľad pokojnej atmosfére. Krásne scenérie hôr striedajú idylické ryžové polia v 50 odtieňoch zelenej. Pri cestách lákajú reštaurácie či tradičné warungy miestnych aj turistov ochutnať balijské jedlá, hotely a homestaye, rozumej malé rodinné penzióniky, sa uchádzajú o pozornosť turistov. To vidí klasický návštevník Bali. Ale ako sa žije na balijskom vidieku?
Úzkou cestou necestou do najzelenšej dediny
S mojím kamošom Wayanom som sa vybrala na návštevu jeho rodnej dediny neďaleko Ubudu. Pozvoľna opúšťame trochu širšiu cestu, čiže sa vedľa seba zmestia všetci účastníci premávky v poradí: pes, auto, moped, auto, chodec, a prechádzame na cestu, kde sa ledva zmestia auto, motorkár, krycie meno darca orgánov, auto v protismere, a nakoniec skončíme na úzkej asfaltke pre jedno auto.
Okolo nás sú iba ryžové polia a človek má pocit, že tá cesta predsa nemôže nikam viesť. Ale bola to scestná úvaha. Kľukatá cestička nás priviedla rovno do centra dediny, kde akurát v provizórnej aréne postavenej medzi dvoma chrámami, prebiehali kohútie zápasy, veľká to šowka pre domácich. Mužov. Ženy tam nechodia, majú dosť inej roboty, než na vyhecované kohúty pokrikovať. Lebo správna a poriadna balijská žena sa stará o domácnosť, varí, perie, pracuje na poli, stará sa o deti a svojho dvojnohého kohúta, ked príde domov. To predovšetkým.
Ryžové polia
Rodina
V atmosfére uvítacích úsmevov a obligátneho vocjorneim dostanem fajnovú balijskú kávičku a absolvujem uvítacie kolečko. Zoznamujem sa s Wayanovým strýkom, bratrancom, starým otcom, mamou a nakoniec s otcom. Rozvetvené rodiny veľmi často bývajú pokope a tvoria tak silnú komunitu. Brat postaví dom vedľa brata, rodiny sa navzájom navštevujú, majú k sebe blízko. Všetci v dedine sa odjakživa poznajú a vidia si doslova do hrncov. Kuchyne majú často vonku alebo v osobitnej miestnosti mimo hlavného domu, varia na dvojplatničkách a ako palivo používajú malé plynové bomby. A jaké fajnovosti vedia v týchto podmienkach navariť, také nebíčko v papuľke.
Pani domu
Wayan aktuálne investuje do výstavby vlastného homestaya, kde plánuje voziť turistov túžiacich po pokoji. Ideálne miesto na písanie kníh alebo hľadanie samého seba. Dookola sú iba ryžové polia a obzor lemujú hory a sopky. Ticho prerušujú iba sem tam brechajúce psy, pípajúce kurčatá a na seba pokrikujúci mládenci. Lebo treba na seba kričať, keď kamoš ide na motorke okolo. A mobil vo vrecku.
Ako trávi čas balijská mlaď
Po skončení školy sa mládenci stretnú na obvyklom mieste. Obvyklým miestom môže byť dlážka pred obchodom, keď nejaký v dedine je, alebo dlážka na verande domu hociktorého z nich. Balijčania zbožňujú sedieť na zemi. Pekne v tureckom sede, opretí o stenu alebo v inej pohodlnej polohe si posadajú do kruhu a debatujú. Debatujú o hocičom, o tom, čo prežili cez deň, čo plánujú, čo je nové na trhu, občas aj o babách, ktoré tam s nimi nie sú. Klasicky, o nich bez nich.
Lebo správne balijské dievča študuje alebo pracuje, pomáha mame starať sa o domácnosť, prípadne o svojich mladších súrodencov. A nefajčí, a nepije, a tiež sa nedá tetovať. Zato mládenci ťahajú jednu od druhej už od dvanástich, zoznamujú sa s arakom, miestnou pálenkou z ryže, a doma zbytočne nezavadzajú. Tetovanie nie je podmienkou, ale prednosťou.
Občas si tieto spoločné chvíle spríjemnia popíjaním domáceho araku alebo palmového vína, výnimočne piva. A občas sa pustia do gamblovania. Tak to volajú, že gembling. S dominovými kartami hrajú rozličné hry o peniaze. Mladší podľa výšky svojho vreckového, starší podľa výšky svojho zárobku a množstva vypitého alkoholu. Prehra či výhra sa može vyšplhať až na státisíce, rupií. Hovoríme tu zhruba o 50 či 60 eurách, čo je na miestne pomery nemalý peniaz.
Ideálna rodina
Pri mládencoch som presedela niekoľko hodín, obdivovala som ich zanietenie pre hru a bavila sa na reakciách prehrávajúcich. So západom slnka a ubúdajúcim svetlom sa skončili aj kohútie zápasy aj mládenecký gembling. Všetci sa rozišli domov na večernú sprchu, modlitbu a večeru. Wayan prehral asi 100 000. Tož, každá sranda niečo stojí.
S Wayanom sme na ceste späť rozoberali rôzne veci a medzi rečou som sa spýtala, koľko chce mať detí. Povedal, že tri, chlapcov. A prečo chlapcov, znela moja otázka. Lebo mať chlapov je lepšie, povedal. To je ideálna rodina. Veru, babám je evidentne pasia žiť, pomyslela som si.
Upokujujúce ryžové terasy
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!