Nedeľná mangová odysea

Milý čitateľ,

chcela by som napísať, že dni v slnkom spaľovanej Hurgade sa nesú v pokojnom duchu, ale klamala by som. Furt sa niečo deje a je čo objavovať, čo podniknúť a niečo nové spoznať. Dni plynú rýchlo.

El Mamsha čaká na svoju chvíľu

Dopoludnia mi volala Nadia, či sa niekam nepôjdeme vyvenčiť. Nemala som nejaký extra plán na víkendovú nedeľu, podľa nášho kalendára, lebo nedeľa je tu normálny pracovný deň. Voľno je v piatok a v sobotu. Tak sme vyrazili do ulíc. Poprechádzali sme sa po promenáde v turistickej a modernej časti Al Mamsha, dnes iba tieňom niekdajšieho rušného miesta plného turistov, obchodu a zábavy. Dnes je tam otvorených pár obchodíkov a obchodníci dúfajú, že sa predsa len turisti objavia. Množstvo hotelov a privátnych víl na prenájom sú síce z časti naplnené, ale dávno to nie je čo bývalo. Arabské jari a covidová pandémia si vybrali svoju daň. Vrátia sa niekedy časy masového turizmu? Ťažko povedať, no myslím si, že skôr nie. Tlak na zvyšovanie cien leteniek z eko dôvodov, obavy ľudí z vírusu, strata alebo pokles príjmu niektorých skupín obyvateľstva, to sú všetko dôvody domnievať sa, že turizmus sa zmení a nebude dostupnou zábavou pre masy.

O tomto, a aj o všetkom možnom sme debatili cestou do Big Daddy, kde sme sa osviežili silnou egyptskou kávou. Malá nenápadná kaviarnička s pár stolmi a fajn atmosférou. Ideálne miesto na ďalšie kontrolné stanovisko na Tour de tričko Denník podnikavej ženy.

 

Kancelária ako La Cascada

Po krátkej stopke v čínskom obchode Tiger s domácimi potrebami, aj také tu majú, veď Číňania sú všade, sme zapadli do Mahmoudovej kancelárie, manažéra z cestovky. Príjemné prostredie pod slnečníkom s obrovským ventilátorom na odháňanie múch a horúčavy, k tomu obsluha a vodná fontánka vedľa stola, obrovská telka a žiadny prenájom. Tiež by sa mi taká kancelária páčila. Reštaurácia La Cascada je príjemné miesto, kde sme čakali na pána domáceho. Aby nám to rýchlejšie ubehlo, objednali sme si čerstvé džúsy, ja z avokáda s rukolou a Nadia z manga. Dali nám k tomu také hrubočizné zatočené plastové slamky. Nech sa Nadia snažila akokoľvek, z toho toboganu sa nevedela napiť, hustý džús jej stále utekal späť do pohára. Nakoniec to skončilo vyjedaním džúsu lyžicou. Mali sme z toho zábavu na hodinu. Veď posúďte sami.

 

Mahmoud sa objavil s úsmevom na perách, šarmom a dobrou náladou. Vybavili sme pracovné záležitosti, porozprávali, čo máme nové, odkedy sme sa nevideli a dobre sa pobavili. Mahmoud nám porozprával príbeh jeho kamaráta.

Darovanemú koňovi na zuby nepozeraj

Jeden čas, počas pandémie kovidu vyhlásili, že v egyptskej verejnej doprave sa musia používať rúška. Platilo to aj pre dopravu v takých malých minibusíkoch, ktoré chodia po meste. Mahmoudov kamarát sa niekam ponáhľal a pri nastupovaní do minibusu sa ho šofér opýtal, či má rúško. Nemal. Šofér mu veľkoryso podal jedno, čo mal poruke, že teda nech sa páči. Cestovné stálo 1 libru a rúško v obchode 1,5 libry. Waw, aká super služba, rúško k cestovnému lístku zdarma, pomyslel si kamarát. Po chvíli jazdy prišla jeho zastávka, tak sa chystal k výstupu. No šofér na neho zakričal, že kam sa ženie. Veď mu zabudol vrátiť rúško! Čože?! „To je už moje rúško,“ namietal Mahmoudov kamarát. „Kdeže,“ povedal šofér, „si myslíš, že ti dám rúško za 1,5 libry, keď cestovné stojí 1 libru?! Len sa starám o tvoje zdravie, aby si sa v autobuse nenakazil, musíš mi ho vrátiť!“ Pri pomyslení na to, koľko ľudí malo rovnaké rúško počas jazdy na tvári, dostal Maumohov kamarát takmer zástavu srdca. Boj proti korone v praxi :D.

Rovnako dobre ako na Mahmoudovom príbehu s ochrancom zdravia, sme sa pobavili, keď sme ho s Nadiou aranžovali na fotku pre Tour de tričko Denník podnikavej ženy. Raz sa Mahmoud rehotal, že sa nedalo, raz nám tričko zo stoličky odfúklo, potom zasa štrajkoval mobil. Cirkus sa kolieskach. Ale podarilo sa.

 

So zapadajúcimi lúčmi slnka bolo načase ukončiť pracovnú nedeľu, tak sme sa zdvihli na odchod. Začal totiž futbal s veľmi známym egyptským futbalistom Mohamedom Salahom a to už ozaj idú všetky srandy bokom.