Milý čitateľ,

po cirkuse s ubytovaním som sa usadila v mojom apartmáne. Zistila som, že nemám uteráky, mydlo, toaleťák a heslo na net. Malo to byť v cene, ale nejako na to Macko zabudol, nakoľko sa vedel len priblblo usmievať. Ale zariadila som si to, ako inak, s donáškou až do bytu.

Moje prvé kroky smerovali do obchodu, kúpiť nejaké zásoby do chladničky. Je síce pekné bývať na kopčeku, ale vláčiť nákupy do kopca už menej. Po prvých schodoch som dala pauzu, pípal mi mobil a funela som ako lokomotíva. Do toho sa ma nejaký pán snažil presvedčiť, že potrebujem pomoc. Predstavil sa ako Ali, a hneď mi oznámil, že je architekt a že v tomto dome býva a má super výhľad na more. Fajn, kua a eskalátor miesto týchto debilných schodov je kde?! Hneď, že kde bývam a bla bla bla, stretnúť a neviem čo. Zo mňa lial pot a snažila som sa tváriť, že to je naschvál a že mať orosené čelo je najprirodzenejšia vec na svete. No chaos klasický egyptský.

Sú chvíle, keď byť emancipovaná je totálna drina.

Potom som sa dozvedela, že vodu nemusím vláčiť z obchodu, lebo ju Macko predáva na vrátnici. Kokos, hlavne, že keď sme sa zoznámili, druhá veta bola, že je kresťan. Hmm, asi som mala predpažiť alebo čo. Ale hubu neotvoril, že čo všetko je k dispozícii. Ešte musím zistiť, kde sa tu perie a ako sa menia uteráky. Cítim v kostiach, že to bude zábava.

Ale jedna dobrá správa sa predsa len vyskytla: na streche sa dokončuje bazén! Mega. Otázka: kedy bude hotový, odpoveď: asi o 5 dní. To bolo v stredu. V pondelok som sa opäť típka spýtala, že kedy to bude hotové, lebo ešte stále bolo počuť pracovné nástroje a vŕtanie, odpoveď: asi o päť dní. Kua, časová jednotka 5 dní, ktorá neplynie. No, neľúb ich. Ale výhľad odtiaľ je ľúbezný.

Takmer ako doma

Kúsok od apartmánu mám vcelku známu krčmu Praha Café. Normálne čašníci rozprávajú po česky, dáš si čapované pivo, knedlo-vepřo-zelo, halušky a popočúvaš českú a slovenskú hudbu. Vcelku fajn, už som si aj pár pív dala, dobre mi to padlo. Vlastní to Češka vydatá za Egypťana, majú aj kontakty na českú potápačskú školu a za reštauráciou ponúkajú apartmány na prenájom v Českom dome. Samozrejme, ani Denník podnikavej ženy nemohol na tomto mieste chýbať.

Fotka č.7: Tour de tričko Denník podnikavej ženy v Praha Café. Autorka obrázka na tričku: Zuzana Freyja, maľba Ja ťa rozoznávam.

Večer sme si vyšli na bowling. Normálne, všetci hádzali gule ako o dušu spasenú, niektorí aj doslova. Tresky plesky, hudba, vrava, pekne rušné miesto. Zahrali sme v trojici, ja, Nadia a Hoss (jej manžel). Mňa premenovali na Kalaniu, ale však prečo nebyť inkognito. Zo začiatku to so mnou vyzeralo zle. Topánky na suchý zips sa mi stále vyzúvali, ale po výmene za šnurovačky išlo všetko ako po masle. Hoss bol nešťastný, že prehral, ja som si to užila na plné gule. Platilo sa za 10 hodov a stálo to 5€ aj s obligátnym mangovým džúsikom. Žiadny alkohol sa nepodával.

Ako kapitán Nemo

Jednou z prekvapujúcich a nezvyčajných atrakcií, ktoré Hurgada ponúka, je plavba v nefalšovanej, dokonca, žltej ponorke. Normálne kotví v prístave pri hoteli Sindibad a čaká na odvážlivcov, ktorí si vychutnajú hodinovú plavbu pod morskou hladinou. Dúfam, že sa mi raz podarí osobne sa v nej povoziť. Sfotila som len túto bielu, lebo žltá bola akurát v službe…we all live in a yellow submarine 😀

Inou vychytávkou je plavidlo Quest, ktoré vyzerá totálne futuristicky a používajú ho na šnorchlovacie výlety. Maximálna kapacita je 10 osôb a jeho jedinou chybičkou krásy je, že nemôže vyplávať za veterného počasia, lebo sa môže prevrátiť. Ale inak parádne vozítko na vodu, čo poviete?!