Milý čitateľ,

už je to pomerne dlhý čas, čo som sa vybrala niekam za hranice všedných dní a vymenila pohodlie domova za túlavé topánky. No ten deň nastal, aj keď som tomu spočiatku sama neverila, že sa to podarí. No šialenom pracovnom januári som sa vydala do sveta. Smer Egypt, Níl a čaj.

Príprava a požiadavky kvôli korone

Po dvadsiatich rokoch nezávislých ciest, ktoré som si plánovala sama, som tentokrát využila služby cestovnej kancelárie a nechala som sa rozmaznávať v 5* hoteli s all inclusive službami. Uznávam, veľká zrada sólo cestovania, ale nemohla som sa rozhodnúť lepšie. Korona panika stlačila ceny hotelov o tretinu a v kombinácii s obmedzeniami, ktoré egyptská vláda zaviedla, nespôsobili brutálnu dieru do môjho rozpočtu.

Jedinou požiadavkou egyptskej strany bol povinný negatívny PCR test, ktorým som sa musela preukázať na letisku v Bratislave, pri check-ine do lietadla, pri prílete na letisko v Hurgade, v hoteli a na výletoch mimo letovisko. Malá daň za dvojtýždňový pocit slobody, teplo, pláž a more. Aj keď bol môj pôvodný plán zostať iba týždeň, hneď po prílete som sa rozhodla, že si pobyt predĺžim. Veď kto by tu nechcel zostať dlhšie.

hotel Jaz Makadina Egyot

Zmena letenky ma stála 25 EUR a zoznámenie sa so šoférom Muhmedom, ktorý mi nechcel uveriť môj vek, čo mi prišlo dosť zábavné. Doplatok za hotel som vyriešila cez egyptskú cestovnú kanceláriu. Dostala som cenu o tretinu nižšiu než cez slovenskú cestovku. Ak chcete cestovať do Egypta, napíšte mi správu cez messenger a vašu skvelú cenu vám pošlem do mailu. Ale k podrobnostiam sa dostaneme neskôr. Teraz sa prenesme do krajiny piesku, tyrkysového mora, milých ľudí a najmä starobylej histórie.

A ten úsmev

Do hotela sme prišli neskoro v noci, takže som prvý deň dospávala, objavovala areál hotela, kochala sa piesočnou plážou a výhľadom na nekonečne modré Červené more. Hotel mal peknú upravenú záhradu, fitko, potápačskú školu, bohužiaľ aktuálne zavretú, dva bazény, niekoľko reštaurácií a barov. Posedenie na slniečku so šálkou kapučína bol, po mesiacoch izolácie a studeného počasia, balzam na dušu. Palmy sa pomaly knísali v jemnom vánku a človek by nadobudol pocit, že svet sa vrátil do normálu a nie je prevrátený na hlavu. Ale povinné rúška personálu stále pripomínali, že koronový čas ešte nevypršal.

Mala som dosť času naplánovať si aktivity mimo hotela, ktorých bolo v ponuke neúrekom, aj keď slovenská cestovka mi tvrdila, že nie je možné absolvovať žiadne výlety. To jej ale nebránilo v tom, aby si ako povinný doplatok zaúčtovala vstup do aquaparku, ktorý je zatvorený už hádam rok. Typické. Slovensko bolo ďaleko, ale v hoteli bola skvelá delegátka Nadia, ktorá ma zorientovala v egyptskej realite, takže som sa mohla tešiť na jazdu na štvorkolkách v púšti, chrámy v Luxore, pyramídy v Gíze a výlet za divokými delfínmi.

Mustafa a ibištekový čaj

V rámci objaviteľskej prechádzky po areáli hotela, som sa zatúlala do miestneho obchodíku, kde predával 35-ročný Mustafa. To som samozrejme vopred nevedela, ale veľmi skoro som sa to dozvedela. Neustále sa na mňa usmieval a skladal komplimenty na úsmev, na vlasy a oči, a jeho otázky nemali konca-kraja. Odkiaľ som, kde mám rodinu, či som slobodná, ako dlho zostanem a či mi môže predviesť svoj zaručene hand made masážny prípravok. Haló, haló, žiadne prasačinky, áno! Krk mi namasíroval sviežou mentolovo voňajúcou emulziou. Veľmi príjemný pocit. A ako bonus som dostala pozvanie na karkade. Ale no, vo všetkej počestnosti. Je to ibištekový čaj krásnej rubínovej farby, pri ktorom sme prebrali ťažkú situáciu v turizme po vypuknutí krízy v našich krajinách, ako si zarába na chlieb a stará sa o rodinu, o nádeji, že sa čoskoro celosvetové šialenstvo skončí a budeme opäť žiť normálne. S touto pozitívnou náladou som sa tešila na ďalší deň. Čakala ma jazda na štvorkolkách po púšti.

Nahltaj sa prachu spod mojich kolies

Na druhý deň popoludní som počkala pred hotelom na transfer. Sadla som si na posledné voľné miesto a vyrazili sme. Stavím sa, že som bola najstaršou účastníčkou zájazdu, čo mi ale vôbec neprekážalo. Prekážalo mi správanie mládežníkov, ktorí na zadných sedadlách nenormálne hulákali, hlasno počúvali arabskú hudbu, ba dokonca, jeden z nich si na drzovku zapálil cigaretu. Prosto, zlatá mládež z Francúzska. Našťastie, šofér ich trochu umravnil, aj keď to nemalo dlhotrvajúci vplyv na ich správanie. Pred samotným výletom sme sa zamaskovali, nie kvôli korone, ale pred prachom z púšte. Musím tento spôsob použiť pri vstupe do nákupného centra, jednoznačne budem hviezda 😀

Po krátkej inštruktáži, ktorú nám dal Ahmed s vypracovaným telom a tvárou gréckeho poloboha, sme nasadli na štvorkolky a vyrazili. Pokyn znel: presúvať sa v rade za sebou. Všetci počúvali s porozumením, teda až na polobláznov z Francúzska. Ahmed nás preto rozdelil na dve skupiny, aby ich mal pod dohľadom. Vydali sme sa do dún. Motory vrčali, vietor vial okolo uší a piesok sa pokúšal dostať všade. Pri väčších dunách som si veru zvýskla od vzrušenia a vlasy mi stavali dupkom, či ozaj mám takto prudko klesať z vrcholu, ale stálo to za to. Na rovinkách sme sa parádne rozbehli a rozvírili sme mračná piesku a prachu. Slnko príjemne hrialo. Po pol hodine sme mali prestávku na útese nad morom. Mustafa, mladý fotograf ktorý dokumentoval dianie, mi, aj napriek mojim protestom, urobil niekoľko fotiek. Nerada sa fotím, aj keď musím uznať, že táto sa mu podarila.

ja a musla v pusti

S Ahmedom sme podebatili o nedisciplíne Francúza v ružovom tričku a skonštatovali sme, že je to idiot. Medzi rečou mi ponúkol, že ma môže trénovať v posilňovni, lebo cvičenie je jeho hobby. Zlatý bol. Znova sme naštartovali motory. Po štvrťhodinke sme zastali na brehu mora a čakali, kým zapadne slnko. Vzduch bol priezračný a more sa tvárilo, že je jazero. Všade vládol pokoj a mier.

Na spiatočnej ceste sme zdolali niekoľko parádnych dún a na spevnenej hrboľatej rovinke som zo seba vytriasla dušu. So zapadajúcim slnkom, ktoré so sebou bralo svetlo a teplo dňa, sme sa vrátili na základňu. Piesok som mala komplet všade, od šošoviek a spodné prádlo po ponožky. Bola to parádna jazda. Večer som len na chvíľku nahliadla do obchodu, ako sa má Mustafa, a začala som sa tešiť na výlet do Luxoru. Odchod bol naplánovaný na pol piatu ráno. Údolie kráľov volá.

Pláž Makadi bay