Bizníííís po egyptsky
Milý čitateľ,
predchádzajúce dva dni by som mohla kľudne pomenovať misia „Ako čo najkomplikovanejšie nájsť ubytovanie v Hurgade, kde je na prenájom asi miliarda izieb“. Áno, presne takýto jednoduchý názov si táto operácia zaslúži.
Chcelo to zmeniť vzduch
Ale pekne po poriadku. Bývala som v hoteli Elysees, ktorý je vcelku fajn, nič mi nechýbalo. Avšak, nenormálne ma otravovalo, že 1. všetci na mňa hovoria po rusky, aj keď ja sa pýtam po anglicky 2. všetci si myslia, že som z Ruska, a zároveň platí bod 1. Prosto, bolo načase zmeniť pôsobisko. Pôvodne som sa chcela presťahovať do časti Mamsha, kde sú fajn kaviarne, obchody a reštaurácie, a tiež promenáda, ale hotel Marlin Inn bol obsadený. Áno, i takovéhle vjěci se múžou stát v čase korony. Takže, iná alternatíva, a to, že si vyberiem nejaký apartmán. Jeden bol hneď na ulici pár metrov od hotela, Diamond Resort. Ako pravá podnikavá žena som nabehla na recepciu, nech mi ukážu izbu a povedia cenu. Na vrátnici bol taký fúzatý ujo, že mám prísť o dvanástej, že tu bude manažér. V zápätí to zmenil, nech radšej prídem o jednej. Prišla som takmer o pol druhej, poznáme tieto časové údaje.
Hľadanie možností
Sympatický mladý muž teda zavolal iného trošku menej sympatického mladého muža, aby zobral kľúče od izby na prízemí, že „výhľad bazén“ a na poschodí, že „výhľad more“. Pekné izbičky to boli, vkusne zariadené, čisté, akurát to nemalo kuchynku. No nič, na ulici je veľa reštaurácií, neumriem od hladu. Potom prišlo na rad rokovanie o cene. Vybrala som si izbu s výhľadom na more. Sympatický mladý muž vybral tabulečku, kalkulačku, plus, mínus, kosínus porátal, ukázal, dvakrát sám od seba zľavil a dostali sme sa na cenu cca 270€ za 11 dní. Reku, ok, treba niekde začať, dám ti vedieť zajtra, mám ešte jednu obhliadku. Prd som mala, ale veď nekúpim hneď a zaraz toto prvé, čo uvidím. Mala som v pláne zbehnúť s Nadiou do Mamshe a tam sa porozhliadnuť.
Predtým, než sme uskutočnili môj plán, navštívili sme známu to pascu na turistov, ktorú zbožňujem. Obchod s kozmetikou a egyptskými produktami Nefertiti. Zahrala som sa na nákupcu a zásobila som kozmetikou rodinu a priateľky. Pasia žiť. Nefertiti sa tiež stala ďalším stanoviskom v Tour de Tričko Denník podnikavej ženy, to jednoducho nešlo vynechať.
Prenájom ako úloha číslo jedna
Po odtučňovacej kúre mojej kreditky sme sa vybrali pozrieť jeden apartmánový dom v časti Mamsha. Dookola čulý ruch, ale na vrátnici prázdno. Ani nohy. Nebolo sa koho na izbu opýtať, všade tma. No, dojem veľmi zlý, tak sme radšej vypadli. A vtedy začal Nadin manžel obvolávať kamošov, čo poznajú kamošov, čo majú pod rukou prenájmy. Dohodol stretnutie hneď a zaraz so svojim kamošom, ktorého sme nabrali cestou a presunuli sa do miestnej kaviarničky. Na pokec o biznise. Distingvovaný pán sa predstavil a dvakrát zdôraznil, že je právnik. Oukej, šak nie som hluchá. Najprv sa ma spýtali, koľko som dostala ponuku na apartmán v Diamonde. Potom, že na ako dlho to budem potrebovať. Priniesli kávu, vodu a debata pokračovala, čo je voľné, čo je kde a nasledovalo ďalšie kolo telefonických rozhovorov a vysvetľovačiek. Dopili sme kávu, takmer aj vodu a debata ešte stále pokračovala. Najlepšie na tom bolo, že sa ma už nikto nič nepýtal. Mierové rozhovory v Davose šuvix oproti tomu. Presne toto som nechcela, aby môj jeden krátky podnájom riešila polovica Hurghady. No nič, chlapci sa porozprávali, potelefonovali a padlo rozhodnutie, že sa ideme pozrieť na jeden apartmánový dom. Vyrazili sme.
Pokus o obchod, bol z toho nakoniec iba odchod
Po chvíli sme zastali v bočnej ulici pred obrovskou stavbou. Obstál by aj v porovnaní s Peterhofom, ak to trošku preženiem. Vošli sme dnu, kde sedel dôležitý vrátnik a čumel na obrazovky s kamerami. Aby pokryli toto bludisko, potreboval by stenu obrazoviek a tím vrátnikov. Po chvíli sa objavila Oľga, pani s kľúčmi, aby nám ukázala izbu. Vybrali sme sa jedným smerom, do východného krídla. Po päťminútovej prechádzke dlhočiznými chodbami sme zastali pred jednými dverami, ktoré nám Oľga otvorila. Dalo sa to vidieť a bolo to aj farebné. Kukli sme sa, povedali, že pekné a vyšli sme. V tej chvíli som ľutovala, že som si nenatiahla červenú niť z vrátnice. Orientácia nula bodov. Oľga ale s istotou vykročila správnou nohou aj správnym smerom a čosi-kamsi sme sa ocitli opäť na vrátnici. Vydali sme sa do druhého krídla, trikrát sme zabočili a obhliadli sme si izbu s výhľadom na bazén. Pekné. Dík.
Hmm, mesiac ako týždeň
Vonku pred budovou mi páni v plnej paráde predstavili, čo všetko cena zahŕňa. Moja jediná reakcia bola: „Cena?“ Bola o trošku nižšia než som mala v Diamonde, ale internet grátis. No, nebola som veľmi nadšená miestom a ani cenou a ani chodbami vhodnými na kolobežkovanie sa. Slušne som odmietla ponuku, čo ale opäť vyvolalo horúčkovitú aktivitu, že kde a čo ešte môžeme ísť pozrieť. Toto nemá konca kraja. Po krátkom a jasnom vysvetlení, že neriešim bývanie na celý život, ale na necelé dva týždne, a že sa mi to nepáči a tuším som aj dôležitosť pocitov spomenula, sa páni stiahli a konečne ukončili vyjednávanie. Ako dovetok mi neskôr naštvaná Nadia volala, že Oľga túto cenu dávala na mesiac. No jo, nie si pripravený na biznis, tak ho nerob. Presne o tomto rozprávala v podcaste Tajomstvá Egypta, ktorý si môžete vypočuť tu.
El Hadaba
Nakoniec som zakotvila úplne niekde inde, volám to Na kopci. Malý apartmánový hotel s vrátnikom, čo vyzerá ako macko. Zaujímavé je, že v Egypte majú zákon, ktorý zakazuje ubytovať sa slobodnej žene a slobodnému mužovi v jednej izbe. Ale Mackovi nevadilo klopať mi na dvere o desiatej večer a pýtať doplatok za ubytovanie. Evidentne jeho „neskôr“ znamenalo prísť „neskôr večer“.
Egypťania sú všeobecne noční vtáci. Dnes som potrebovala odviezť, tak som volala môjmu taxikárovi, že teda, či príde. O 11.00 doobeda ešte spal, ale prišiel, lebo biznis je biznis. V Egypte nie je žiadny deň taký istý ako predošlé, a to na cestovaní milujem.
